Úplne bežný deň

Autor: Peter Cabuka | 20.2.2011 o 14:29 | (upravené 20.2.2011 o 15:31) Karma článku: 3,77 | Prečítané:  245x

7:00 hodin rano. Priamo pri hlave zvoni moj mobilny telefon, ktory uspesne zohrieval svojimi radiovymi vlnami najblizsie okolie celu noc. Zase som sa zle vyspal a boli ma hlava. Obliekam si statickou elektrinou nabite polyesterove handry. Dalsie moje kroky vedu na zachod, Po ukonceni ranneho ritualu odvodnovania stlacam carovny gombik a uz sa na moje mocove dielo valia litre pitnej vody. Este ocista par desiatkami litrami vody v kupelni na umytie ruk a zubov a moze sa ist do kuchyne. V nej ma uz ocakava vonava vriaca voda vyluhovana v plastovej rychlovarnej kanvici. Zalievam si vytuzeny salok instantnej kavy ochutenej emulgatormi priamo z jej vyroby.

Chcelo by to este nieco pod zub. Davam si tvarohovy kolac vyrobeny z nizkotucneho mliecka plneho antibiotik. Drzat si vahu na uzde je predsa zdrave. Moj zaludok plesa spokojnostou az ho to trosku zaboli.

Cas na cestu do prace. Nasadam  sam do svojho zelezneho tatosa. Trochu sa rozculujem preco ti vsetci idioti predomnou a zamnou musia jazdit do prace autom. Akoby nevedeli ze jestvuje aj hromadna verejna doprava a tak by neboli cesty preplnene a nemuseli by sme vsetci trcat v zapchach. Svieti kontrolka. Moja dalsia zastavka je cerpacia stanica. Hmmm, benzin je drahsi a moj tep sa opat blizi na uroven tlkotu srdca kolibrika. Obsluha cerpacky ma upokojuje tym, ze za vsetko mozu nejake globalne arabske nepokoje.  V duchu sa uz tesim na dobu bliziacich sa elektromobilov a my uz nebudeme viac zavisli na tej ciernej gebuzine z hlbin zeme. Moje tesive dumanie vsak prerusia slova aby som sa este poponahlal s kupou pneomatik pre globalny nedostatok kaucuku na ich vyrobu. Kreten.

konecne v praci. Dnes je vyplatny den. S obrovskym ocakavanim pracujem a uz sa neviem dockat obeda. Caka ma prava havajska pizza s delikatnou strojovou sunkou a konzervovanym ananasom. Moje usta chcu kricat havajske aloha. Pracovna sichta sa blizi ku koncu. Ruky navonane pachom cinskych a taiwanskych produktov krcovito zvieraju vyplatnu pasku. Po odpocitani uverovej ciastky sa na mna usmievaju zvysne cislice radosti.

V hypermarkete uz pozorne vyberam z pesticidnej zeleninky z tuniska, spanielska, maroka a zanzibaru. Bude celosvetovy salatik zdravia. Zdravy zivotny styl je v kurze a treba kracat s dobou. Chude masko z bio kuriatka nadopovaneho bio rastovymi hormonmi je nato priam idealne. Vcera som v reklame videl nejake zdrave tycinky. Popri ich hladani sa moj nakupny kosik plni tovarom , ktory som ani nechcel. Pousmejem sa nad chytrostou marketingu v hypermarkete a uznanlivo prikyvnem , ze odvadzaju svoju psychologicku pracu velmi dobre.

Konecne doma! Tie zapchy na cestach z prace ma asi raz zabiju. Zapinam 2 metrovu plazmovu obrazovku , ktora potrebuje malu sukromnu jadrovu elektraren na svoje fungovanie. Ale ma ju predsa kazdi a nemozem byt pozadu ako ostatni ludia. Z kuchyne uz rozvoniava hormonalne kuriatko. Tesim sa.  Moju chut dojedla trochu pokazili televizne noviny. Uz ich asi nebudem nikdy pozerat. Su plne nasilia, kriz, zdrazovania. A to len preto , ze ludia su nenazrati kreteni. Keby boli ako ja, vsetko je inak. Moja mysel je zaplavena euforiou zo seba sameho a mojho spasneho svetonazoru. Vyhadzujem polovicu kurata do kosa, zajtra si kupim asi nieco ine. Vtedy si vsimam kos plny vsemozneho odpadu. Dolu do kontajnera tak prikladam svoj diel k tym stovkam kil odpadkov aj ja, ktore uz cakaju na odvoz na niekolko tisic tonovu skladku odpadu niekde za mestom.

Wireless router uz uspesne zohrieva a naplna moju izbu mikrovlnami a ja sa ponaram do sveta facebooku a blogov. Pri potapani sa v mori informacii pocitujem stuhnuty chrbat a nohy a vynaram sa na breh. Nechapem z coho? Za cely den som nemal ziadny pravidelny pohyp , nebodaj sportovu aktivitu na cerstvom vzduchu. Asi sa budem musiet obcas ocitnut vo fitku plneho vone potu a sucheho vzduchu z klimatizacie. Po chvilke tohto mudreho zamyslenia sa opat nadychujem a ponaram v hlbinach netu. Asi este vyuzijem nakupny kosik. Tentokrat ten imaginarny-virtualny. A o par dni pribudne u mna nieco nove, z coho budem mat radost aspon 5 minut po odbaleni a neskor po odlozeni do nekonecneho radu veci, ktore ma takto naplnaju pocitom stastia v tomto nestastnom svete.

Sprchova ocista, moj mobilny telefon si pokladam co najblizsie k poduske ku hlave kde spim nech ma rano prijemne zobudi a novy stastny den sa moze zajtra zacat. Dobru noc.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Tisíc eur je psychologická hranica

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi.

SVET

Rakúski voliči rozhodujú o novej hlave štátu

Rakúšania si vyberajú medzi Norbertom Hoferom a Alexandrom Van der Bellenom.


Už ste čítali?